Nedávno sa mi dostali do rúk moje staré diáre, ktoré si vždy poctivo "vediem" každý rok a okrem iných bežných záležitostí, ktoré si do nich píšem každý deň, vždy si na konci do poznámok spravím niekoľko rubrík, z ktorých pre mňa najdôležitejšia je práve tá, kde si zapisujem všetky knihy, ktoré som počas roka prečítala a vlastne aj tie, ktoré by som ešte prečítať chcela. Je potom zaujímavé, takto po nejakom čase, znova si to všetko pozrieť. Veď každá kniha, tak ako pre niekoho pesnička, sa vždy spája s nejakým našim obdobím v živote, niečo nám pripomína. Vieme si vybaviť, kedy sme ju čítali, v akom sme boli vtedy rozpoložení... Za rok prečítam toľko kníh, že si už málokedy po čase pamätám ich dej, vždy si však pamätám ten pocit, ktorý som mala pri ich čítaní. Ako na mňa kniha pôsobila.
Nebudem sa tu zaoberať TOP 10 knihami, ktoré ovplyvnili môj život, alebo čosi podobné. Ani to nie sú knihy, ktoré by získali Nobelovú cenu či iné ocenenia. Sú to knihy, ktoré mi pri čítaní dali najviac "pocitov" a z ktorých som mala radosť, že som ich prečítala.
Predovšetkým sú to knihy klasické, ktorých prečítanie ma potešilo preto, lebo som rada, že som si ich konečne prečítala, proste sú to knihy, ktoré by mal mať prečítané asi každý. Tých je však tak veľmi veľa, že mi bude trvať asi celý život, kým ich všetky prečítam, ale prečo nie? Času je predsa dosť. A na knihu sa vždy nájde...
Príbehy také známe a predsa majúce stále čo povedať svojim čitateľom:
Tieto knihy určite každý pozná a ak ich aj nečítal, tak videl nejaké z filmových spracovaní o ktoré vôbec nie je núdza. Príbehy slečien Bennetových a ich boj o lásku, či malá sirota Janu Eyrovú - to je niečo, čo treba čítať, viac ako vidieť.
Mojou najkrajšou však z týchto "klasických kníh" je Pani Bovaryová. Starú knihu som si kúpila v antikvariáte a pri jej čítaní mi bolo tak dobre ako nikdy. A samozrejme, pamätám si aj príbeh, avšak nie do detailov, takže je to super, budem ju môcť čítať ešte raz a bude pre mňa stále ako neznáma...
V tejto súvislosti by som rada spomenula aj známu Francoise Saganovú, ktorú mám tiež veľmi rada, pretože hrdinky jej kníh a ich atmosféra sú niečím skutočne výnimočným medzi všetkými knihami. Preto knihy ako Dobrý deň, smútok; Akýsi úsmev či Odtrúbené patria tiež k mojim veľmi obľúbeným.
Poďme teraz však do súčasnosti, kde patria knihy, ktoré som čítala len nedávno a boli aj nedávno napísané:
Knihu Kaspický dážď som si kúpila ako knihu v nejakom lacnom výpredaji mysliac si, že to bude niečo oddychové a bez hodnoty. Kniha ako taká možno pre niekoho hodnotu nemá, pre mňa však áno. Zažila som s ňou krásne chvíle pri mori a jej čítanie mi robilo radosť. Príbeh bol krásne napísaný a atmosféra knihy, pre mňa tak dôležitá, bola tiež krásna.
Po prečítaní knihy Dejiny lásky z vydavateľstva Artforum, ktoré asi nikdy nesklame (okrem toho, že text v knihách nikdy nie je zalomený do bloku, čo ma vždy nepríjemne rozladí) som si uvedomila, že ak niekto dokáže napísať toto, je to neskutočný umelec. Samozrejme autorka vydala aj ďalšiu knihu, ktorú som si však aj kúpila a vôbec ma nesklamala.
Nedá mi však nespomenúť aj ďalšie knihy, ktoré sú však už od slovenských autorov a veľmi ma bavili:
Kniha od Moniky Kompaníkovej, ktorá vyšla ako román v hrubej väzbe a následne aj ako obyčajná brožovaná "odľahčená" verzia rovnako z Artfora ma nesklamala. Sledovala som všetky autorkine "spisovateľské počiny" od jej začiatkov až po túto knihu a budem veľmi rada, ak budú aj ďalšie. Patrí medzi slovenské top a asi aj preto bola nominovaná na cenu Anasoft litera.
Kniha Sedem dní do pohrebu je taká smutná až je krásna. Je o pohrebe autorovej ženy Zory Jesenskej, známej prekladateľky, na ktorú si v knihe spomína.
A samozrejme, pre mňa veľmi zaujímavý Tatarkov počin - Písačky, hoci viem, že Tatarkových kníh je premnoho a iste oveľa lepších na čítanie ako sú práve Písačky, no práve preto sú pre mňa výnimočné, lebo sú celkom iné ako Prútené kreslá či Panna zázračnica.
Celý tento článok o mojom prečítanom by som ukončila knihou Múzeum nevinnosti, ktorá bola taká hrubá, že som ju vlastne ani nedočítala, ale aj napriek tomu zanechala vo mne veľmi silné pocity.
Neviem si predstaviť inak strávené leto, ako leto pri vode s knihou. Vo svojom živote som snáď ani nemala dlhšie obdobie, kedy by som nemala rozčítanú nejakú knihu - tak je to veru so mnou :) A keď nečítam knihu, tak je to určite nejaký časopis.
Krásne leto plné kníh!
