Beh je niečo, na čo sa už veľmi dlho odhodlávam. Hoci viem, že kedysi keď som ešte bola na strednej a mala to svoje "behacie obdobie", bola som skutočne fit. Možno to bolo aj preto, že som bola zaľúbená a málo jedla, ale pravda je taká, že to behanie ma naozaj veľmi bavilo. Vtedy som však tak vážne neriešila svoju postavu tak ako teraz. Asi ani nebolo čo. V 16-tich asi každá slečna vyzerá dobre. Tie kilá sa začnú lepiť až v neskoršom veku (hovorím akoby som mala tridsať), a hoci sa mi už celkom úspešne podarilo niečo schudnúť, je to skôr o tom samotnom pocite. Keď človek býva vo veľkom meste, vyzerať dobre je základ úspechu u ľudí, v práci, všade...
O zdravej výžive a životospráve sa kedysi toľko ani nehovorilo, jedli sme doma to, čo mama pripravila a tá naozaj nevarila kuskus s tofu a zeleninou. Teraz je to pre mňa však iné. Snažím sa vo svojom živote hľadať a nájsť tú skutočnú rovnováhu, o ktorej viem, že ju nájdem iba vtedy, keď sa budem veľa hýbať a správne jesť a hlavne, keď budem mať z tohto všetkého radosť. Hoci, na všetko sa dá aj zvyknúť. Zvyknúť si na pravidelné chodenie do fitka, na zdravé jedlo, ktoré zo začiatku vôbec nechutí, ale potom je to to najlepšie, pretože ani jeho príprava nie je taká dlhá ako taká sviečková, a vlastne, chvalabohu, že som sa nikdy doma nenaučila variť všetky tie tučné jedlá ako spomínaná sviečková a perkelt, či polievky robené na zápražke. Pretože keď ich neviem, ani ich vo svojej domácnosti nerobím, a preto - žijem zdravo.
Takže behaniu, či čomukoľvek, čo mi bude robiť radosť a budem mať z toho krásnu postavičku, samozrejme - zdar!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára