Ako som už niekde v predošlom príspevku písala o sebe, potrebujem vo svojom živote usporiadanosť, systém, organizáciu. Možno to bude znieť veľmi paradoxne, hoci som nepokoriteľný bordelár, milujem poriadok. Poriadok v tom zmysle, že v sobotu (ba niekedy už aj v piatok) sa teším na to, ako celý byt vyupratujem, z tohto poriadku sa následne teším asi tak pol dňa, maximálne však do nedele rána/večera a nasledujúci týždeň opäť expandujem so všetkými svojimi vecami do ostatných izieb. Takto jednoducho fungujem celý život, čomu samozrejme nepomohol ani fakt, že som takmer štyri roky žila na intráku, kde bordel jednoducho bol, aj keď bol poriadok, pretože veľkosť izby nedovoľovala poriadne to tam upratať. Pri tom všetkom čo som si tam za tie štyri roky ešte tak veselo naškrečkovala - rozumej minutá výplata hneď v prvý deň ako príde na účet - sa to jednoducho udržiavať nedalo. Problém však nastáva vtedy, keď sa žena, od ktorej každý muž očakáva, že bude poriadkumilovná a bude tak akosi prirodzene ako všetky ženy inklinovať k poriadku (ach, tie mužské a ženské stereotypy), presťahuje do bytu k priateľovi. Bohužiaľ pre tú ženu, v tomto prípade mňa, do štvorizbového bytu! Neodložené poháre od kávy, kolieska otlačené na každej parapete pod oknom, veci v umývadle (alebo drese ak chcete, neviem čo je spisovné), hoci umývačka je prázdna a čaká na naloženie, nevysypaný kôš a ešte iné ďalšie zaujímavosti, ktoré dokážu iných poriadkumilovných ľudí vytáčať do nepríčetnosti. A samozrejme, čím väčší byt, tým horšie pre iných - pre mňa lepšie, lebo mám väčší priestor kam expandovať :)
Ale prejdime k veci. Ak je toho bordelu už príliš aj pre mňa ,hoci moja tolerancia v tomto prípade akoby až nemala hraníc, dostávam sa do životnej fázy, kedy mávam splín. Splín je ešte horšie znesiteľný v prípade, ak na mňa doľahne uprostred leta. Viem, že mám prázdniny, že môžem oddychovať, čítať jednu knihu za druhou a nič nerobiť a aj keď je vonku 30 °C ja môžem pozerať dookola Raňajky u Tiffanyho a vlastne fakt nič nemusím. Pre mňa je to však problém. Splín je pre mňa niečo, čo akosi nedokážem ovplyvniť. Potom to vyzerá tak, že som znudená sama zo seba, nič nerobím, neupratujem, neupravujem sa, nechodím cvičiť a nezdravo sa stravujem. Môj život je vtedy úplne rozhádzaný a bez systému.
Tento rok, myslím, že tento rok je to len môj prvý splín, som si povedala, že ho konečne pokorím. Ono to bude znieť strašne hlúpo, ale ja ho pokorím Dukanovou diétou. Nechcem sa hrať na princeznú Kate, hoci keď vidím jej fotky z vysokej a fotky terajšie, ktoré delí asi tak 15 jej zhodených kíl (možno aj viac, neviem to presne odhadnúť), ktoré sa jej podarili dať dole prostredníctvom "dukanky", je to skutočná motivácia. Jednoducho viem, že dosahovanie cieľov, ktoré si stanovím a KONEČNE ich už aj dosiahnem, bude pre mňa to najlepšou odmenou nehovoriac už o tom, že budem mať konečne systém v jedení a následne aj vo všetkom inom, čo pre mňa však tiež znamená nosiť vysnívanú veľkosť 36, od ktorej ma delí už len jedno číslo, že mi bude inak sedieť oblečenie, že odpovedať na otázku "koľko vážiš?" nebude problém, lebo ja sa tým budem chváliť... a mnoho iných vecí, ktoré sú takto životne dôležité :)
Blog je zároveň tiež super vec na to, aby som si svoje úspechy/neúspechy zaznamenávala len tak sama pre seba (a možno aj pre iných). Pre radosť...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára